Platforma vysielaných pracovníkov

Aké sankcie a možnosti žaloby existujú?

Porušenie pracovnoprávnych predpisov: uznanie prostredníctvom súkromného alebo verejného práva

V Rakúsku sú práva a povinnosti pracovného života súčasťou súkromného alebo verejného práva.

Založenie pracovnoprávnych nárokov a povinností na verejnom alebo súkromnom práve má význam pre právne dôsledky a otázku, v ktorom postupe a pomocou ktorých orgánov sa presadzujú nároky a povinnosti.

Keď pracovnoprávne predpisy prináležia súkromnému právu, presadzujú sa individuálnou civilnou žalobou oprávnených osôb.
Ak pracovnoprávne predpisy patria do verejného práva, ich dodržiavanie kontrolujú orgány. Z moci úradnej – teda samy od seba – sa starajú o presadzovanie týchto predpisov, ak sa dozvedia o možnom porušení predpisov.

Individuálna civilná žaloba za porušenie pracovnoprávnych predpisov smeruje k rozsudku súdu. Rozsudok civilného súdu prizná oprávnenej osobe peňažnú dávku alebo sa iným spôsobom postará o právnu nápravu (napr. určenie, že výpoveď je neplatná).
Naproti tomu porušenie pracovnoprávnych predpisov, ktoré zachytia orgány z moci úradnej, vedie k správnym opatreniam, predovšetkým k uloženiu peňažnej pokuty alebo k zákazu ďalšieho pracovania za daných protiprávnych podmienok.

  • Keď chcú vyslaní alebo sprostredkovaní zamestnanci v prvom rade získať – finančné alebo iné – vyrovnanie za to, že ich zamestnávateľ voči nim nedodržal pracovnoprávne predpisy, musia zamestnanci presadiť tento nárok na vyrovnanie individuálnou žalobou na civilnom súde (Súd pre pracovné a sociálne veci).
     
  • Ak chcú vyslaní alebo sprostredkovaní zamestnanci dosiahnuť, aby sa – nie len voči nim, ale voči všetkým dotknutým – dodržiavali verejnoprávne predpisy, akými je napr. pracovný čas, bezpečnosť a zdravie na pracovisku, musia zamestnanci pristúpiť k správnym orgánom (ústna alebo písomná informácia, trestné oznámenie).

Špeciálne dôležitým zvláštnym prípadom sú podmienky minimálnej mzdy:

Zákonná mzda má v Rakúsku aj súkromnoprávny, aj verejnoprávny aspekt:
Vyslaní alebo sprostredkovaní zamestnanci/vyslané alebo sprostredkované zamestnankyne majú voči svojmu zamestnávateľovi/svojej zamestnávateľke podľa súkromného práva nárok na minimálne takú odmenu, ktorú ako minimum predpisuje kolektívna zmluva v Rakúsku. Ak zamestnávateľ/zamestnávateľka nesplní alebo sčasti nesplní tento nárok, možno sa ho domáhať na príslušnom rakúskom súde pre pracovné a sociálne veci.

Súčasne správne orgány kontrolujú, či vyslaní alebo sprostredkovaní zamestnanci/vyslané alebo sprostredkované zamestnankyne skutočne dostávajú túto minimálnu mzdu.
Ak zamestnávateľ/zamestnávateľka odmietne predložiť príslušný dôkaz alebo platí menej, ako je minimálna mzda, potom z tohto porušenia pracovnoprávnych predpisov vyplýva právny následok verejného práva: Voči zamestnávateľovi/zamestnávateľke bude uložená pokuta a v závažných prípadoch vyhlásený zákaz zamestnávať v Rakúsku vyslaných alebo sprostredkovaných zamestnancov/vyslané alebo sprostredkované zamestnankyne na obdobie až päť rokov.

Prehľad o príslušnosti pracovnoprávnych predpisov k súkromnému alebo verejnému právu, o sankciách a možnostiach žaloby, ako aj príslušné orgány nájdete tu na stiahnutie.