Ktoré náklady na cestovanie, ubytovanie a stravovanie je potrebné nahradiť vyslaným a sprostredkovaným pracovníkom?

Zásady

Vysielanie alebo sprostredkovávanie z iného štátu (vysielajúceho štátu) do Rakúska je pre vyslanú alebo sprostredkovanú pracovnú silu často spojené s nákladmi, napr. na cestovanie, ubytovanie či stravovanie.

Náklady, ktoré vyslanej alebo sprostredkovanej pracovnej sile vzniknú, má zamestnávateľ, resp. zamestnávateľka v istých prípadoch nahradiť.

Náhrada nákladov a minimálna mzda

Skutočné náklady v rámci vysielania a sprostredkovávania vznikajú popri pracovnom výkone a náhrade pracovného výkonu. Preto je prípadná úhrada týchto nákladov oddelená od platu a je prídavkom k platu.

Dokonca aj keď sa náhrada nákladov uhrádza na spôsob paušálu alebo ako všeobecné peňažné vyrovnanie, nemôže sa započítať k peňažnému platu.

Príplatky súvisiace s vyslaním, ktoré sa vyplácajú podľa práva vysielajúceho štátu, sa považujú za náhradu nákladov, a nie za súčasť odmeny, keď z ich právneho základu vo vysielajúcom štáte (napr. kolektívna zmluva) jednoznačne nevyplýva, ktoré súčasti príplatku súvisiaceho s vyslaním sa uhrádzajú ako náhrada skutočne vzniknutých nákladov a ktoré ako plat.

Nárok na náhradu nákladov sa uplatňuje podľa rakúskeho práva alebo podľa práva vysielajúceho štátu?

Úhrada nákladov, ktoré skutočne vzniknú vyslaním alebo sprostredkovaním, sa niekedy realizuje už v štáte, z ktorého je pracovná sila vyslaná alebo sprostredkovaná (vysielajúci štát).

Ak to stanovujú zákony, kolektívne zmluvy vo vysielajúcom štáte alebo pracovná zmluva pre prípad vyslania alebo sprostredkovania do iného štátu (napr. do Rakúska), existuje nárok na náhradu nákladov podľa ustanovení vo vysielajúcom štáte.

Na základe tohto nároku sa pokrývajú hlavne náklady na príchod z vysielajúceho štátu do Rakúska, náklady na pobyt v Rakúsku a na návrat z Rakúska do vysielajúceho štátu.

Popritom predpokladá aj rakúske právo určité nároky na náhradu nákladov (pričom celkovo nemôže dôjsť k žiadnemu obohacovaniu sa pracovnej sily):

Podľa rakúskeho práva má vyslaná alebo sprostredkovaná pracovná sila počas trvania vyslania alebo sprostredkovania nárok na náhradu nákladov na cestovanie, ubytovanie či stravovanie, ktoré vzniknú v dôsledku cestovania z pravidelného pracoviska v Rakúsku na iné pracovisko v Rakúsku.

Vo všeobecnosti sú takéto nároky na náhradu nákladov v Rakúsku často stanovené v kolektívnych zmluvách. No aj bez ustanovenia v určujúcej kolektívnej zmluve takýto nárok na náhradu nákladov existuje [Anm. Valentin: § 3 Abs. 7 LSD-BG iZm § 1014 ABGB, wobei § 3 Abs. 7 unionskonform wohl auch überlassene AN umfassen wird]. Ak je ustanovený nárok v určujúcej kolektívnej zmluve, má sa náhrada nákladov vyslaným a sprostredkovaným pracovným silám vždy zaplatiť v takej výške, aká sa určila v rakúskej kolektívnej zmluve.

Sprostredkované pracovné sily majú okrem toho nárok na celkovú náhradu nákladov, ktorá sa určila v rakúskych kolektívnych zmluvách pre sprostredkovávanie pracovných síl. Bližšie informácie o kolektívnych zmluvách: Sprostredkovávanie pracovných síl – odmena.

Príslušné ustanovenia možno vyhľadávať na stránke Náhrada nákladov v rakúskych kolektívnych zmluvách.