Platforma vysielaných pracovníkov

Aký pracovný čas treba dodržiavať?

Smernica EÚ 96/71/ES (Smernica o vysielaní pracovníkov) zaväzuje každý členský štát dodržiavať, aby sa vlastné vnútroštátne predpisy o maximálnej dĺžke pracovného času a minimálnom čase odpočinku vzťahovali aj na vyslaných zamestnancov.

Rakúske predpisy o pracovnom čase a o čase odpočinku treba dodržiavať aj v prípade vysielania a sprostredkovania zamestnancov do Rakúska z iných členských štátov EÚ a z nečlenských štátov EÚ.

Kde je stanovený pracovný čas a čas odpočinku?

Normálny pracovný čas

Nadčasy

Horné hranice pracovného času (vrátane nadčasov)

Osobitné pravidlá pracovného času

Prestávka, odpočinok

Povolené odchýlky od víkendového odpočinku a dní pracovného voľna

Náhradné voľno

Záznamy o pracovnom čase

 

Kde je stanovený pracovný čas a čas odpočinku?

1. V zákone

2. V kolektívnych zmluvách a za určitých predpokladov aj v prevádzkových dohodách.

Normálny pracovný čas

Pravidlo
Denný normálny pracovný čas (teda bez nadčasov) je 8 hodín, týždenný normálny pracovný čas (bez nadčasov) je 40 hodín.
V mnohých kolektívnych zmluvách je stanovený nižší počet hodín týždenného normálneho pracovného času.

Povolené odchýlky

  • Na základe kolektívnej zmluvy možno predĺžiť denný normálny pracovný čas predĺžiť až na 10 hodín.
  • Na základe kolektívnej zmluvy možno okrem toho v jednotlivých týždňoch povoliť predĺženie pracovného času na najviac 48 hodín a až na 9, príp. 10 hodín denne v prípade, že týždenný pracovný čas v rámci jednej prepočítavacej lehoty neprekročí v priemere 40 hodín (príp. v kolektívnej zmluve stanovený normálny pracovný čas).
  • Aby bolo možné získať dlhšie voľno (napr. krátky piatok), dá sa pracovný čas rozdeliť inak. Pritom môže byť denný normálny pracovný čas v jednotlivých dňoch až 9 hodín.
  • Ak savoľné dni použijú na predĺženie voľna, môžu byť využité v rámci najviac 13 po sebe idúcich týždňov (vrátane týždňa voľného dňa). Pritom môže byť denný normálny pracovný čas najviac 10 hodín a týždenný normálny pracovný čas najviac 50 hodín.
  • Na základe prevádzkovej dohody alebo v podnikoch bez podnikovej rady na základe individuálnej dohody možno denný normálny pracovný čas predĺžiť na najviac 10 hodín, aby bolo možné dosiahnuť 4-denný pracovný týždeň.
Nadčasy
  • Nadčasová práca vzniká, keď sa prekročí denný alebo týždenný pracovný čas.
  • Týždenne je povolených najviac 20 hodín nadčasu.
  • Ak sa vyčerpajú všetky možnosti, môže príslušný inšpektorát práce povoliť zamestnávateľovi po preukázaní nevyhnutnej potreby návrh na predĺženie pracovného času.
    Denný pracovný čas nad 12 hodín a týždenný pracovný čas nad 60 hodín však môže inšpektorát práce povoliť len vtedy, ak je to nevyhnutné vo verejnom záujme.
  • Zamestnanec si môže dovoliť odmietnuť nadčasy bez uvedenia dôvodu, ak sa v dôsledku týchto nadčasov prekročí denný desaťhodinový pracovný čas alebo 50-hodinový týždenný pracovný čas. Nemôžu sa teda preto znevýhodňovať.
Horné hranice pracovného času (vrátane nadčasov)
  • Vrátane nadčasov môže byť denný pracovný čas najviac 12 hodín,, pokiaľ nie sú výslovne povolené výnimky v AZG, napríklad pre určité prípravné a záverečné práce, akou je napr. konečný zákaznícky servis pri predaji.
  • Týždenný pracovný čas vrátane možných nadčasov smie byť maximálne 60 hodín, pokiaľ nie sú výslovne povolené výnimky v AZG.
  • V prepočítavacej lehote 17 týždňov však nesmie priemerný týždenný pracovný čas prekročiť 48 hodín.
Osobitné pravidlá pracovného času

1. Práca na zmeny

  • Týždenný normálny pracovný čas treba dodržiavať v priemere zmenového turnusu.
  • V jednotlivých týždňoch nesmie pracovný čas prekročiť 60 hodín.

2. Flexibilný pracovný čas

  • Začiatok a koniec denného normálneho pracovného času určuje sám zamestnávateľ v rámci dohodnutého časového rámca.
  • Flexibilný pracovný čas sa musí usmerniť prevádzkovou dohodou, v prevádzkach bez podnikovej rady písomnou dohodou (dohoda o flexibilnom pracovnom čase).
  • Denný normálny pracovný čas nesmie prekročiť 10 hodín. Predĺžiť denný normálny pracovný čas až na dvanásť hodín je prípustné vtedy, ak dohoda o flexibilnom pracovnom čase určuje, že časový kredit sa môže čerpať počas celého dňa a nie je vylúčené čerpanie v súvislosti s týždenným odpočinkom.
  • Týždenný normálny pracovný čas smie prekročiť v rámci flexibilného pracovného času 40 hodín v priemere len do takej miery, koľko je dovolené v rámci prenosu časového kreditu.
  • V jednotlivých týždňoch nesmie normálny pracovný čas prekročiť 60 hodín.

3. Pracovná pohotovosť

  • Ak pripadá do pracovného času zamestnanca pravidelne a do značnej miery pracovná pohotovosť, môže sa denný normálny pracovný čas predĺžiť až na 12 hodín a týždenný normálny pracovný čas až na 60 hodín.
  • Prostredníctvom nadčasov sa smie denný pracovný čas predĺžiť najviac na 13 hodín a týždenný pracovný čas najviac na 60 hodín.
  • Predpokladom je povolenie kolektívnou zmluvou, v špeciálnych prípadoch na vyžiadanie prevádzkovou dohodou alebo príslušným inšpektorátom práce.

4. Pracovná dekáda

  • je spravidla práca počas 10 pracovných dní, po ktorých nasledujú 4 dni voľna.
  • Môže byť povolená kolektívnou zmluvou zamestnancom, ktorí sú zamestnaní na veľkých stavbách vo verejnom záujme alebo na stavbách regulujúcich vodné toky a stavbách zábran proti lavínam v horských oblastiach.
  • Týždenný normálny pracovný čas nesmie v priemere prekročiť 40 hodín v rámci prepočítavacej lehoty dvoch týždňov (napr. prvý týždeň: 63 hodín, druhý týždeň: 17 hodín).
  • Denný normálny pracovný čas nesmie prekročiť 9 hodín.

5. Výnimočné prípady

  • V prípade dočasných a neodkladných prác, ktoré treba okamžite vykonať z nepredvídateľných a nezastaviteľných dôvodov na účel zabránenia bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti života alebo zdravia človeka, alebo v prípade núdzového stavu alebo ak sú potrebné na zabránenie neprimeraných hospodárskych vecných škôdpokiaľ nie je možné vykonať iné požadované opatrenia na dosiahnutie daného účelu,
    sa môžu prekročiť hranice pracovného času, príp. skrátiť prestávky a odpočinky.

Práce treba najneskôr do 4 dní od ich začiatkupísomne nahlásiťpríslušnému inšpektorátu práce.

Prestávka
  • Ak trvá práca počas dňa viac ako 6 hodín, treba denný pracovný čas prerušiť prestávkou najmenej na 30 minút.
  • V prípade nepretržitého pracovného času musí byť prestávka nahradená krátkymi pauzami primeranej dĺžky, v prípade prerušovaného pracovného času je to voliteľné.
Odpočinok

Denný odpočinok

Po ukončení denného pracovného času sa zamestnanom poskytuje nepretržitý odpočinok najmenej 11 hodín.
Na základe kolektívnej zmluvy sa môže skrátiť nepretržitý odpočinok na najmenej 8 hodín za predpokladu, že sa v priebehu nasledujúcich 10 kalendárnych dní zodpovedajúco predĺži iný odpočinok.
Skrátenie na menej ako 10 hodín je možné vtedy, keď sa na základe kolektívnej zmluvy vykonávajú ostatné postupy na zabezpečenie oddychu zamestnancov.

Týždenný odpočinok

1. Víkendový odpočinok

  • Zamestnanci majú v každom kalendárnom týždni nárok na nepretržitý odpočinok 36 hodín, do ktorého musí spadať nedeľa.
  • Víkendový odpočinok musí začínať najneskôr v sobotu o 13:00.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú nevyhnutné záverečné, čistiace alebo údržbové práce, môžu pracovať najneskôr do 15:00.
V prípade pracovania z dôvodu nadrábania voľna musí víkendový odpočinok začať najneskôr v sobotu o 18:00.

2. Dni pracovného voľna

Zamestnanci majú nárok na nepretržitý odpočinok počas sviatkov minimálne 24 hodín. Pracovný pokoj musí začínať medzi 00:00 a 6:00 v deň pracovného voľna.

Sviatkami sú:

1. január (Nový rok)
6. január (Traja králi)
Veľkonočný pondelok
1. máj (štátny sviatok)
Nanebovstúpenie Pána
Svätodušný pondelok
Božie telo
15. august (Nanebovstúpenie Panny Márie)
26. október (Národný sviatok)
1. november (Sviatok všetkých svätých)
8. december (Nepoškvrnené počatie Panny Márie)
25. december (Sviatok vianočný)
26. december (Sviatok sv. Štefana).

V prípade práce počas sviatkov sa vypláca dodatočne k príslušnej odmene aj odmena za vykonané nadčasy.

Osobné voľno

Zamestnanec si môže raz za dovolenkový rok jednostranne určiť termín začiatku dňa dovolenky, ktorá mu prináleží. Zamestnanec musí tento termín oznámiť písomne najneskôr tri mesiace vopred.

Závisí od vôle zamestnanca, či na žiadosť zamestnávateľa nezačne čerpať deň oznámenej dovolenky. V takom prípade má zamestnanec naďalej nárok na tento deň dovolenky. Navyše má za oznámený deň okrem preplatenia dovolenky nárok aj na odmenu vyplácanú za vykonanú prácu, spolu teda dvojitú odmenu, čím sa čerpá právo na osobné voľno.

Povolené odchýlky od víkendového odpočinku a dní pracovného voľna

1. Výnimočné prípady

V prípade dočasných a neodkladných prác, ktoré treba okamžite vykonať z nepredvídateľných a nezastaviteľných dôvodov na účel zabránenia bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti života alebo zdravia človeka, alebo prípade núdzového stavu alebo ak sú potrebné na zabránenie neprimeraných hospodárskych vecných škôd a pokiaľ nie je možné vykonať iné požadované opatrenia na dosiahnutie daného účelu,
môžu zamestnanci pracovať počas víkendového odpočinku a dní pracovného voľna.

Práce treba najneskôr do 4 dní od ich začiatku písomne nahlásiť príslušnému inšpektorátu práce.

2. Výnimky vzťahujúce sa na víkendový odpočinok a dni pracovného voľna

a) Pre určité činnosti sú v ustanovení Zákona o pracovnom odpočinku stanovené výnimky, napr. pre

  • pohostinstvá
  • rekreačné prevádzky
  • dopravu
  • zdravotníctvo
  • divadlá, múzeá atď.
  • cestné a záchranné služby
  • údržbu.

b) Z dôvodu zabránenia hospodárskym nevýhodám a zabezpečenia zamestnania môžu byť v kolektívnych zmluvách stanovené ďalšie výnimky.

c) Predseda/predsedníčka krajinskej vlády môže prostredníctvom nariadenia povoliť ďalšie výnimky, pokiaľ sa uvedie mimoriadna regionálna potreba vykonania nevyhnutnej služby.

d) Spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí, zdravia a ochrany spotrebiteľa môže v osobitných prípadoch (napr. pri zriadení nového prevádzkového zariadenia) povoliť ďalšie dočasné výnimky.

e) Pri dočasne sa vyskytujúcej zvláštnej pracovnej požiadavke je možné na základe prevádzkovej dohody povoliť výnimky vzťahujúce sa na víkendový odpočinok a dni pracovného voľna , a to počas štyroch víkendov alebo sviatkov na jedného zamestnanca a jeden rok. Výnimka vzťahujúca sa na víkendový odpočinok sa nesmie využívať počas štyroch po sebe nasledujúcich víkendov.
V podnikoch bez podnikovej rady sa môže takáto výnimka udeliť aj na základe
individuálnej dohody. V takom prípade si zamestnanci môžu dovoliť prácu cez víkendy a sviatky odmietnuť bez udania dôvodu. Nemôžu sa teda preto znevýhodňovať.

Vo všetkých prípadoch majú zamestnanci pracujúci cez víkend namiesto víkendového odpočinku nárok na neprerušený odpočinok 36 hodín počas kalendárneho týždňa, pričom v ňom musí byť zahrnutý jeden celý deň v týždni.

Náhradné voľno

Ak zamestnanci pracujú počas týždenného odpočinku uvedeného v rozpise, majú v ďalšom týždni nárok na náhradné voľno.
Náhradné voľno musí po vykonanej práci zodpovedať obdobiu 36 hodín pred začiatkom nasledujúceho pracovného týždňa.
Náhradné voľno sa musí čerpať pred začiatkom nasledujúceho týždenného odpočinku, ak to pred začiatkom práce, ku ktorej prislúcha náhradné voľno, nebolo dohodnuté inak.

Záznamy o pracovnom čase

Záznam „Plánovania pracovného času“

  • Tento záznam musí byť vyvesený na vhodnom a zamestnancovi ľahko dostupnom mieste.
  • Musí v ňom byť vyznačený začiatok a koniec normálneho pracovného času, počet a dĺžka prestávok (alebo prestávky všeobecne), ako aj týždenný odpočinok.
  • Pri flexibilnom pracovnom čase musí výveska obsahovať rámec flexibilného času, prípadné možnosti prenosu, dĺžku a miesto týždenného odpočinku.
  • Pri použití elektronických systémov je zamestnancom zaručený prístup k elektronicky zaznamenaným údajom.

Záznamy reálneho pracovného výkonu

O reálne vykonaných pracovných časoch všetkých vyslaných zamestnancov treba viesť záznamy.
Záznamy, ako aj ostatné prílohy, ktoré umožňujú peňažnú kontrolu, musia byť k dispozícii na príslušnom mieste určenia.
Porušenie povinnosti vedenia a dodržiavania záznamov o pracovnom čase sa prísne stíha a pokutuje až do výšky 10 000 eur, v opakovanom prípade až do výšky 20 000 eur.

Pracovné záznamy musia obsahovať:

  • začiatok a koniec reálneho pracovného času,
  • miesto a dĺžku prestávok,
  • prípadné prepočítavacie lehoty.

 

Odporučiť