Platforma vysielaných pracovníkov

Čo riadia kolektívne zmluvy v Rakúsku?

V tejto tematickej časti získate všeobecný prehľad o pojmoch a najčastejšom obsahu kolektívnych zmlúv.

Kolektívna zmluva obsahuje mnohé práva zamestnancov, ktoré nie sú riadené zákonmi, alebo nimi nie sú riadené dostatočne, napr.:

  • minimálne mzdy, odmeny učňov
  • ročné, príp. pravidelné zvyšovanie platov a miezd
  • mzdová schéma s odstupňovaním, postupmi a započítaním odpracovanej doby
  • prídavky za určité činnosti
  • vianočný bonus a dovolenkový bonus
  • normálny pracovný čas medzi 35 a 40 hodinami týždenne
  • príplatok za nadčasy vo výške 50 % a viac podľa času pracovného výkonu (napr. 100 %-ný príplatok za nedele a nočné zmeny)
  • vyššia základná hodinová mzda za započítanie odmeny za nadčasy
  • príplatky za práce v noci alebo v nedeľu
  • viac dovolenky pre ľudí s postihnutím
  • 24. a 31. december ako voľné dni
  • započítanie rodičovských dovoleniek pri prepustení
  • započítanie rodičovskej dovolenky na zvýšenie platu, vyplácanie odmeny, výpovednú lehotu a dĺžku dovolenky
  • nárok na voľno v určitej dĺžke v prípade niektorých udalostí (presťahovanie, svadba alebo registrácia partnerstva, smrť, narodenie, administratívne záležitosti atď.)
  • pravidlá pre služobné cesty, náhrady výdavkov a príspevok za odjazdené kilometre.

Pojmy a typické obsahy v kolektívnych zmluvách

Mzda

Pracovný čas a nadčasy

Dovolenka

Vyplácanie odmeny v prípade ochorenia

Prídavky a príplatky


Mzda

Minimálne mzdy
V Rakúsku nie sú zákonom stanovené minimálne mzdy.
Minimálne mzdy sa musia dohodnúť v rokovaniach o kolektívnych zmluvách medzi odborovými organizáciami a organizáciami zamestnávateľov.

Zvyšovanie platu
Zvyšovanie platu sa spravidla týka minimálnych miezd a dohaduje sa v rámci rokovaní o kolektívnych zmluvách medzi odborovými organizáciami a organizáciami zamestnávateľov. Sú stanovené rozdielne v závislosti od odvetvia.

Mzdový poriadok (mzdová schéma)

V kolektívnych zmluvách sa používa mzdový poriadok so všeobecnými pravidlami výpočtu minimálnych miezd pre rôzne činnosti, ako aj mzdová schéma.

Používateľské skupiny alebo zamestnanecké skupiny

V kolektívnej zmluve sa vypočítavajú minimálne mzdy podľa určitých kritérií.
Schémy používateľských alebo zamestnaneckých skupín označujú určité pracovné činnosti a tvoria základ výpočtu platenia vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy v odvetví, na ktoré sa vzťahuje kolektívna zmluva.

Klasifikačné kritériá

Aby bolo možné stanoviť minimálne mzdy v rámci kolektívnych zmlúv, hodnotia sa činnosti podľa určitých kritérií.
Na jednej strane ide o opis vykonávanej činnosti, ktorá obsahuje sčasti konkrétne profesijné tituly. Okrem toho majú dôležitú úlohu kvalifikácie (ako napríklad vzdelanie) a pracovné skúsenosti.
V kolektívnych zmluvách pre zamestnancov je dôležitým kritériom na stanovenie mzdy aj odpracovaná doba.

Zmeny pracovného zaradenia a zvyšovanie platu

V mnohých kolektívnych zmluvách existujú pravidlá na zvyšovanie platu a zmeny pracovného zaradenia v rámci mzdovej schémy. Dôležité sú predovšetkým služobný čas alebo zmena činnosti.
Zvyšovanie platu znamená, že sa minimálna mzda stanovená kolektívnou zmluvou zvyšuje v rámci používateľskej skupiny – najčastejšie po určitom čase (napr. každé dva roky – „bienálne zvýšenie“).
Pri zmene pracovného zaradenia sa zamestnanci v rámci mzdovej schémy používateľskej, príp. zamestnaneckej skupiny zaradia do inej skupiny. Často k tomu dochádza pri zmene pracovnej činnosti alebo po určitom služobnom čase.

Pracovný čas a nadčasy

Pracovný čas

Pracovný čas je čas od príchodu do práce po koniec práce bez ohľadu na prestávky.
Čas cesty do práce alebo z práce spravidla nie je pracovný čas. V tejto súvislosti stanovujú niektoré kolektívne zmluvy pravidlá, ktoré sú pre zamestnanca výhodnejšie.

Normálny pracovný čas

Zákonom stanovený normálny pracovný čas je 8 hodín denne, príp. 40 hodín týždenne.
V mnohých kolektívnych zmluvách je však stanovený skrátený normálny pracovný čas (napr. 38,5 hodín týždenne).
Vzhľadom na rozdelenie týždenného pracovného času na jednotlivé pracovné dni však existuje veľa výnimiek. Napr. je povolené predĺženie denného normálneho pracovného času na 9 hodín z dôvodu predĺženia víkendového odpočinku „krátkym piatkom“.

Práca na čiastočný úväzok

Práca na čiastočný úväzok vzniká, keď je dohodnutý týždenný pracovný čas kratší ako zákonom alebo kolektívnou zmluvou stanovený normálny pracovný čas (napr. 25 hodín týždenne).

Nadčasy

Nadčasy vznikajú vtedy, keď zamestnanec pracuje dlhší čas ako je zákonom stanovený normálny pracovný čas 40 hodín týždenne, príp. denný normálny pracovný čas 8 hodín.
Normálny pracovný čas 40 hodín týždenne, príp. 8 hodín denne je možné v rámci zákona o pracovnom čase rozdeliť inak alebo predĺžiť (napr. dohodou o flexibilnom pracovnom čase, prepočítaním pracovného času).

Príplatok za nadčasy

Zamestnanci dostanú za vykonanú hodinu nadčasu príplatok vo výške najmenej 50 percent.
Keď sa namiesto toho zamestnanci dohodli na časovej kompenzácii, nahrádza hodina nadčasu 1,5 odpracovanej hodiny.
Okrem toho sú v mnohých kolektívnych zmluvách stanovené vyššie príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a nedele.
Základom výpočtu príplatkov je spravidla normálna hodinová odmena (aj v tomto prípade existujú sčasti výhodnejšie pravidlá v kolektívnych zmluvách).

Práca naviac

Práca naviac vzniká u zamestnancov na čiastočný úväzok, keď ich odpracovaný čas presahuje dohodnutú dĺžku pracovného času (napr. 20 hodín týždenne podľa pracovnej zmluvy) a je nižší ako zákonom stanovená dĺžka normálneho pracovného času (spravidla 40 hodín týždenne).
Až pri odpracovaní hodín nad rámec zákonom stanovenej dĺžky pracovného času ide o nadčasy.

Príplatok za prácu naviac

Za odpracovanú hodinu práce naviac sa spravidla pridáva zákonom stanovený príplatok vo výške 25 percent.
Existujú však výnimky: Napr. príplatok za prácu naviac odpadá, keď sa hodiny práce naviac spotrebujú v rámci stanoveného času troch mesiacov prostredníctvom časovej kompenzácie (pomer 1:1).
Kolektívne zmluvy môžu riadiť aj iné záležitosti (napr. od kedy pripadajú príplatky za prácu naviac).
Ak je v kolektívnej zmluve stanovený normálny pracovný čas 38 hodín týždenne a práca naviac v dĺžke 1,5 hodiny bez príplatku, platí to aj pre zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok (to znamená, že 1,5 odpracovanej hodiny naviac zostáva vždy bez príplatku).

Flexibilný pracovný čas (pružná pracovná doba)

Keď si zamestnanec môže sám určovať začiatok a koniec denného pracovného času v určitom časovom rámci, hovoríme o flexibilnom pracovnom čase.
V prevádzkach s podnikovou radou sa musia dohody o flexibilnom pracovnom čase riadiť vo forme prevádzkovej dohody. V prevádzkach bez podnikovej rady sa to uskutočňuje písomnými osobitnými dohodami s jednotlivými zamestnancami.

Prepočítateľný pracovný čas (prepočítavacia doba, model flexibilného pracovného času)

V mnohých kolektívnych zmluvách je stanovené, že normálny pracovný čas je možné rozšíriť na viac ako 40 hodín týždenne (napr. až na 44 hodín), pokiaľ sa v priemere počas stanovenej doby neprekročí normálny pracovný čas podľa kolektívnej zmluvy (najčastejšie 38,5 hodín). To znamená, že sa v jednom týždni pracuje dlhšie, v inom týždni kratšie.
V prepočítavacej dobe tak nepripadajú žiadne nadčasy.

Práca na zmeny

Keď sa v priebehu jedného pracovného dňa vystrieda na pracovisku viacero zamestnancov („delia si pracovisko“), hovoríme o práci na zmeny.
Pracovné časy jednotlivých zmien musia byť stanovené v rozpise zmien.

Nadrábanie pracovných časov

Na získanie dlhšieho voľna v súvislosti so sviatkami sa môžu zamestnanci so svojimi zamestnávateľmi dohodnúť, že budú v niektoré dni v týždni pracovať dlhšie.
S takýmto nadrábaním sa v praxi stretávame často v súvislosti so sviatkami. Nadrobiť možno však aj viacero pracovných dní (napr. medzi Vianocami a Novým rokom).

Práca počas sviatkov, dni pracovného voľna a voľné dni

Ak sa počas sviatkov nevyžaduje žiaden pracovný výkon, dostanú zamestnanci/zamestnankyne takú odmenu, aká im za normálnych okolností prináleží – teda toľko, koľko by dostali aj bez odpadnutia práce („sviatočná odmena“).
Ak zamestnanci/zamestnankyne pracujú počas zákonom stanoveného sviatku („práca počas sviatkov“), dostanú okrem sviatočnej odmeny buď preplatené odpracované hodiny, alebo si dohodnú časovú kompenzáciu v dĺžke odpracovaných hodín.
Tento „deň náhradného odpočinku“ musí byť najmenej jeden kalendárny deň alebo 36 hodín.
Kolektívne zmluvy často stanovujú pravidlá aj v tejto súvislosti.

Voľné dni

Voľné dni sú zákonom stanovené sviatky v Rakúsku, keď majú všetci zamestnanci/zamestnankyne voľno a zároveň sa im vypláca odmena.
Dodatočne stanovujú kolektívne zmluvy podľa odvetvia dni 24. december a 31. december za sviatky.
Ďalšie informácie nájdete v časti „Aký pracovný čas treba dodržiavať?

Dovolenka

Dovolenkový rok

Dovolenkový rok začína principiálne dňom nástupu zamestnanca do prevádzky (vždy jeden rok). Spravidla je identický s pracovným rokom. V prevádzke je možné nastaviť dovolenkový rok aj na kalendárny rok.

Preplatenie dovolenky

Preplatenie dovolenky je odmena (mzda), ktorú zamestnanec poberá počas dovolenky.
Zamestnanec dostáva odmenu, ktorá by mu patrila za normálnych okolností – teda bez nástupu na dovolenku (= princíp vyrovnania – zohľadňujú sa aj pravidelne vykonávané nadčasy).
Preplatenie dovolenky sa nesmie zamieňať s dovolenkovým bonusom. Dovolenkový bonus sa vypláca dodatočne a je jednou z foriem špeciálnych príplatkov.

Špeciálne príplatky, dovolenkový a vianočný bonus

Špeciálne príplatky sa neriadia zákonnom, ale predovšetkým prostredníctvom kolektívnych zmlúv.
Typickými špeciálnymi príplatkami sú dovolenkový a vianočný bonus, ktoré sa označujú aj pojmami „13. a 14. plat“, „dovolenkový bonus“ a „vianočný bonus“.
Dovolenkový a vianočný bonus sa vyplácajú najčastejšie v lete a zime a ich hodnota je približná hodnota mesačnej mzdy.

Vyslaným alebo sprostredkovaným zamestnancom sa vyplácajú špeciálne príplatky počas vyslania alebo sprostredkovania alikvotne s odmenou – spravidla už pri danej mesačnej mzde, aj keď je v kolektívnej zmluve stanovené vyplatenie celej sumy až na neskôr.

Ak je zamestnanec vysielaný do Rakúska len na jednotlivé dni, vyplácajú sa špeciálne príplatky len za tieto dni.

Vyplácanie odmeny v prípade ochorenia

Pokiaľ sú podľa nariadenia EÚ (ES), č. 883/2004 zamestnanci/zamestnankyne v Rakúsku sociálne poistení, musia zamestnávatelia/zamestnávateľky v prípade prekážky v práci spôsobenej chorobou svojim zamestnancom/zamestnankyniam určitý čas vyplácať odmenu podľa rakúskych právnych predpisov.
Spravidla majú zamestnanci/zamestnankyne v prípade ochorenia nárok na odmenu v rozsahu 6 týždňov.
Po jednom služobnom roku sa nárok zvyšuje na 8 týždňov, na 10 týždňov po 15 služobných rokoch a na 12 týždňov po 25 služobných rokoch.
Kolektívne zmluvy môžu obsahovať výhodnejšie pravidlá ako zákon.

Prídavky a príplatky

Dodatočné zložky mzdy prináležia zamestnancom/zamestnankyniam vo forme príplatkov a prídavkov.
Príplatky prináležia napr. za určité činnosti: za nadčasy a hodiny naviac, príplatky za prácu v nedeľu a počas sviatkov alebo v predaji za prácu počas rozšírených otváracích hodín.
Mnohé sú riadené zákonom, iné len kolektívnymi zmluvami.
Prídavky sú riadené najčastejšie kolektívnymi zmluvami – napr.:

  • prídavky za prácu mimo prevádzky (napr. prídavky za montáž)
  • za sťažené pracovné podmienky alebo
  • prácu v noci.